Čo ste dokázali urobiť kvôli láske

14. február 2010 | SÚŤAŽE-ARCH

Čo ste dokázali urobiť zo zamilovanosti, čoho ste boli schopní kvôli láske. Celý valentínsky týždeň sme s vami komunikovali na túto tému. Prišlo nám veľké množstvo mailov a v nich milé, vtipné ale i melancholické vyznania a príbehy. Víkendovým pobytom v Bešeňovej sme sa rozhodli odmeniť mail, ktorý poslal Braňo zo Šintavy. Vypočujte si jeho príbeh.

A takisto si môžete prečítať aj ďalšie vtipné mailové príbehy, ktoré nám poslali naši poslucháči…

Čo kvôli láske urobili:

Katka z Liptovského Mikuláša

Chcem sa s vami podeliť o svoj zamilovaný príbeh. S mojim priateľom – Vladkom sme spolu už niečo vyše roka. a stále sa veľmi milujeme, no asi nikdy nezabudneme, čo som spravila minulý rok. Vladko mal pár dní pred štátnicami, teda skoro stále bol v knihách a skoro vôbec sme sa nevideli. Mne sa podarilo si podvrtnúť veľmi mrzko členok – musela som chodiť pár týždňov so sadrou a barlami. To by nebolo až také zlé, ale už som bola doma tak veľmi zúfalá, že nie sme spolu, že som sa vybrala na vlaku pozrieť priateľa. Ak ste už niekedy mali nohu v sadre a išli na vlaku asi viete o čom hovorím. Nastúpiť na vlak sa ešte ako tak dalo, ale vystúpiť už bolo ťažšie. Mala som pocit, že si ten členok lámem druhý krát. No najhoršie bolo, že ma čakal ešte podchod – takže takých 50 schodov pred sebou. Tu mi už chvíľami vyšli aj slzy. Keď som prišla k Vladkovi bola som celá spotená, uplakaná no šťastná, že sa mi ho podarilo prekvapiť a že ho konečne vidím a môžem ho objať. Aj tento príbeh mal šťastný koniec a domov ma odviezol Vladkov kamarát ,takže som už nemusela tu hroznú cestu absolvovať pešo. Vladko úspešne zvládol štátnice a môj členok sa vyliečil i keď niekedy ešte zabolí.
Želám vám krásneho Valentína
Katarína z Liptovského Mikuláša.

Peťo z Banskej Bystrice

Ahojte,
volám sa Peter…a mam tiež zaujímavú príhodu o ktorú by som sa celkom rád s vami podelil. Bolo to v prvom ročníku na strednej škole na lyžiarskom zájazde, kde sa mi hrozne zapáčila spolužiačka z druhej triedy, keďže tam bolo aj dosť iných chalanov, čo sa tiež o ňu snažili. Pokúšal som sa čo najviac zaujať ako prvý. Lyžovať som vedel vynikajúco ako aj ona, takže výhoda bola že sme boli spolu v skupine (A). Asi už v strede doby zájazdu sme boli na svahu a skúšala všelijaké triky, čo mi nedalo a začal som ich opakovať po nej aby som zaujal. Pamätám si ako dnes… mal som krásnu páperovú bundu, čo mi kúpili tesne pred lyžiarskym ….Išli sme vedľa seba a skúšal som to, čo ona, no ľahnúť si na sneh počas lyžovania nebolo také ľahké, ako to vyzeralo. Keď som sa už horko ťažko zodvihol tesne som sa vyhol dievčatku, ktoré mi stálo v ceste a v plnej rýchlosti som nabúral do jediného kríku, čo bol na svahu. Bol to krík s ostňami, takže to bola rana s nádhernou nádielkou peria. Keď ma už konečne vymotali s toho kríku celého doškriabaného a s perím v ústach aj dokonca v boxerkách… bolo mi tej bundy síce ľúto, ale asi ako následok tejto mojej nešikovnosti som už na druhý deň s ňou chodil. Takže niekedy stojí zato niečo obetovať, aby ste dosiahli to po čom túžite .
Ďakujem za každodenné spríjemňovanie dna vašou hudbou .
S pozdravom Peťo z Banskej Bystrice.

Lucia z Bratislavy

Čaute,
chcem sa s vami podeliť o môj zážitok, čo bizardné spravil môj vtedajší
priateľ. Boli sme na prvom rande poprechádzať sa pri divokých riekach v Čunove a na
chvíľku sme si sadli na lavičku, že sa trošku porozprávame, zrazu sa začal
môj priateľ oháňať rukami a vtom za nami bol úľ s včelami.
Ako sa môj  priateľ začal zaháňať rukami aby ich odplašil držal v ruke
kľúče, podotýkam od nového 4 dňového auta, po ktorom tak dlho túžil a tie
kľúčiky nechtiac zahodil do tej rýchlo tečúcej rieky.
Takže sa nám rande predĺžilo a museli sme čakať na jeho mamu aby mu doniesla
druhé a rande sa nám predlžuje doteraz pretože minulý rok sa stal mojim
manželom. Možno keby sa to všetko nestalo tak by sme sa nevzali =)
S pozdravom Vaša poslucháčka Lucia z Bratislavy.

Tibor z Prievidze

Ahoj HEYko!
Hoci je to dávnejšie, spomínam si na jednu záležitosť súvisiacu so
zamilovaním, ktorá môže byť aj publikovaná. Bolo to ešte za komoušov,
keď som mal jednu priateľku, s ktorou sme sa mali radi a trávili sme
spolu mnohé chvíle. Vraj mi okrem iného išlo dobre napodobňovanie  čs.
spevákov  a  kamoške sa to páčilo, zvlášť keď som bol akože Dalibor
Janda. Jeho  parodovanie však vyžadovalo viac priestoru a silnejší
hlas. Raz sme sa túlali nočným starým mestom a od Greenhausu sme sa
pomaly presúvali k Dunaju. A práve tu som bol kamoškou vyzvaný, aby som
jej tak od srdca a z lásky zaspieval Daliborovu vtedy hitovku Oheň,
voda, vítr. Samozrejme som bez zaváhania spustil a ešte pred záverom
skladby sa pri nás objavila hliadka VB (dnešná Polícia) a pomerne ostro
odo mňa chceli aby som prestal hulákať, lebo vraj o 01.30h v noci je to
rušenie nočného pokoja. Ja som sa ich snažil presvedčiť, že ak sa to
páči mojej frajerke, tak to musí byť pekný spev a nie hulákanie, ale
zrejme som ich nepresvedčil, lebo mi pohrozili pokutou a ešte mi
ponúkli, že sa môžem zadarmo povoziť v ich Žiguli až po najbližšie
oddelenie VB. Napokon som po predložení dokladov a prísľube, že lásku
si s dotyčnou slečnou budeme vyznávať vonku len do uška mohol pokračovať
v prechádzke nočnou Blavou. Nebol to síce žiadny zoskok padákom ani
vylezenie na najvyšší komín v meste, ale bolo to také spontánne a
úprimné, že rád na to spomínam aj keď sa mojou manželkou stala iná
slečna, pri ktorej som bol asi menej  bujarý. S ňou to ťaháme už temer
15 rokov.
Všetkých zamilovaných aj nezamilovaných našich poslucháčov pozdravuje a
praje krásne prežitý sviatok sv. Valentína Tibor z Prievidze.

Stanka z Banskej Bystrice

Dobrý deň,
zaujala ma vaša Valentínska súťaž, rozhodla som sa preto aj ja do nej zapojiť.
Stalo sa to pred 11-timi rokmi. S manželom sme boli svoji asi 2 mesiace a naskytla sa nám príležitosť ísť si zarobiť zberom ovocia do Talianska. Zišla sa tam celkom dobrá partia ľudí a navyvádzali sme kopu somarín. Raz – neviem prečo, sa dve naše spolubývajúce rozhodli ostrihať sa úplne nakrátko. Ja som mala krásne husté ryšavé (bohužiaľ len vďaka farbe) vlasy pod lopatky a samozrejme tejto okrasy som sa vzdať nechcela. Manžel mi však tvrdil, že naše spolubývajúce sú takto viac sexy a vyčítavo sa ma spýtal, prečo som sa nedala ostrihať aj ja. Na druhý deň, keď odišiel pracovať, som teda ukecala spolubývajúcu, ta zobrala do rúk nožnice a dielo dokonala strojčekom s nádstavcom 3mm. Ked prišiel manžel z práce a uvidel ma, skoro spadol z nôh. Keď videl moje prekvapenie z jeho reakcie, priznal sa, že svoj výrok nemyslel vážne a moje dlhé vlasy miloval. Bohužiaľ, vlasy sa späť na hlavu vrátiť nedali, no odvtedy si dáva veľký pozor, o čom ma žiada.
Láska vraj hory prenáša a asi to tak naozaj bude. Chvalabohu, manžel ma vždy ľúbi takú aká som a už dvanásty rok žijeme v šťastnom manželstve a ľúbime sa čoraz viac. Ale určite viem, že na krátko sa už ostrihať nedám!!! Prajem príjemný deň! Stanka z BB.