Vivaldianno ako projekt vznikol už pred piatimi rokmi. Už vtedy sa objavili hlasy, ktoré hovorili, že sa na tom dá „poriadne rozbiť huba“. Brali ste to teda aj ako výzvu – spojiť na prvý pohľad nespojiteľné?

J.S. Určite. Už len z toho pohľadu, že sme to nechceli robiť tak, ako sa takéto úpravy doteraz robili, že sa jednoducho pustí automatický bubeník a pustí sa to do rytmu. Tu sa cielene a prepracovane robí s dynamikou a tempami, no hlavne sa k tomu pripájajú aj muzikanti ďalších žánrov. Je to celé o fúzii 4 žánrov – etna, modernej a klasickej hudby a elektroniky. A zrejme aj preto to celé tak dlho trvalo. Veď kým sme sa dopracovali k CD a prvým veľkým koncertom , prešli tri roky.

Vivaldianno je skutočne projekt, ktorý nie je iba o spojení husľovej hudby Antonia Vivaldiho a moderných elektronických zvukov. Týmto projektom doslova prechádza hudba sveta – počuť tam zvuky skutočne exotických nástrojov. A to je zasa vaša parketa Michal – myslím tým na Váš projekt Pandurango…

M.D. Musím povedať, že som to celé na začiatku videl iba ako artrockový projekt s tými najlepšími hudobníkmi. Je však pravda, že sa do toho zaplietol môj projekt Pandurango, ktorý hľadal a nachádzal originálne hudobné nástroje z celého sveta. A ja som si v jednej chvíli povedal, žeby nebolo zlé aj v projekte Vivaldianno niektoré nástroje vyskúšať – takže tam nájdete zvuky a nástroje pochádzajúce z Ázie, Južnej Ameriky i Austrálie..

Ako sa Vivaldianno za tých 5 rokov zmenilo?

M.D. Neustále sa vrství. Stále sa pridávajú veci. A preto ho v súčasnosti vôbec nemožno porovnávať s tým, čo to bolo na začiatku. Dnes už je to vlastne také premostenie medzi klasickou hudbou a ďalšími spomenutými žánrami

Vivaldianno sa stretáva s naozaj veľkým a pozitívnym ohlasom. Boli aj reakcie, ktoré Vás nielen potešili, ale aj príjemne prekvapili?

J.S. Ale áno, veľmi príjemné je počuť od mladých ľudí, že sa aj vďaka tomuto projektu dostali ku klasickej hudbe, k „4 ročným obdobiam“ od Vivaldiho. S tým sme ale tak trochu rátali. Prekvapujúce však bolo, keď nám niektorí ľudia povedali, že tento „ nový „ Vivaldi je lepší ako originál.

Úspech projektu potvrdzuje aj predajnosť CD. Čakali ste, že dosiahnete platinovú dosku?

M.D. Keď sme to CD-čko vydávali, mysleli sme si, že to vyjde v náklade 500 kusov s tým, že 10 kusov rozdáme kamarátom a zvyšných 490 nám bude ležať doma v pivnici. No a dnes je tento album multiplatinový. Je zaujímavé, že ja som tento album na začiatku ponúkal vydavateľstvám, s ktorými sme spolupracovali za čias LUCIE. Všetky nás odbili s tým, že to nemá šancu na úspech.

Michal Dvořák hovorí o komerčnom úspechu CD

Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser.

Pán Svěcený, potvrdilo sa vám v tejto spolupráci, že Michal Dvořák je absolútny maximalista, ktorý myslí na každý detail?

J.S. Ja už s obľubou hovorím, že Michal je druhý Dvořák s ktorým spolupracujem. Ten prvý bol Antonín a tiež bol celkom talentovaný(smiech). Hlavne, je to naozaj absolútny profesionál, ktorý nepustí vec, kým s ňou nie je úplne spokojný. Mimochodom, keby som dal na všetko čo hovoril pri príprave a nahrávaní, tak by to CD dodnes nevyšlo

Vy ste aj znalec historických huslí. Môžeme na tomto projekte počuť aj zvuk z naozaj historických husľových artefaktov?

J.S. Samozrejme. Už keď som pred časom robil v Prahe výstavu o historických husliach , povedal som si, že niektoré nástroje musím použiť aj v na tomto projekte. Takže je tam zopár kúskov, ktoré boli vyrobené v Prahe v 18-tom a 19-tom storočí. Sú to husle z domu U tří Housliček na Malej Strane , ďalšie sú dielom Karla Boromejského-Dvořáka, jedného z najslávnejších výrobcov huslí.

Musí to byť zvláštne a jedinečné zároveň, počuť zvuk z nástroja, ktorá je starý niekoľko storočí…

J.S: Áno, je to zvláštne, už len v tom, že hráte na nástroj, ktorý má v sebe energiu, zážitky a skúseností niekoľkých storočí a všetkých tých, ktorí na ten nástroj hrali. Je to ako pekne popísaná kniha. V tomto prípade doslova počujete, že je to vyladený nástroj – časom i tými, ktorí naň hrali. A to, čo je úplne famózne je to, že tak ako sa my tu o tých husliach rozprávame, tak sa o nich môže niekto rozprávať aj o 200 rokov. To je priam zázrak, že tie husle majú takú obrovskú trvácnu hodnotu. Hodnotu, ktorá rozdáva radosť ľuďom po celé stáročia.

Jaroslav Svěcený hovorí o zážitku pri hraní na historické husle

Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser.

Určite radosť dá ľuďom aj vaše vystúpenie na jesennom turné. V rámci neho budete hrať aj divadelných priestoroch i kultúrnych domoch. Nie je to iné hrať takýto koncert v divadelnom či chrámovom prostredí a v prostredí modernej stavby?

J.S: Určite je v tom rozdiel, ale ja to vnímam pozitívne. Moderné prostredie tomuto projektu rozhodne neprekáža. Práve moderné prvky Vivaldianna robia to, že klasický základ Vivaldiho tvorby vynikne aj v modernom priestore typu spoločenský či kultúrny dom.

M.D. Musím povedať, že jeden z našich najlepších koncertov sa udial v malom ostravskom klube, ktorý sa volal GARÁŽ. Bolo to tam zvláštne, no fungovalo to skvele.

Dôjde aj na koncerty na Slovensku?

M.D. Iste. Zatiaľ sú dohodnuté tri mestá – Košice, Žilina a Bratislava. Tešte sa na nás, prídeme v plnej zbroji.

Viac o projekte Vivaldianno na www.vivaldianno.cz